V predchádzajúcom svojom článku som písal o nebezpečenstvách, ktoré číhajú z internetu na naše deti. Teraz by bola otázka, čo s tým? Ako ochrániť svoje dieťa? Odpoveď určite nie je jednoduchá a neexistuje žiadna univerzálna rada. Tak ako na 100% neuchránime svoje deti pred drogami, pred zlými kamarátmi, pred šikanou v škole, tak iste neochránime na 100% deti ani pred nebezpečenstvom číhajúcim na ne z internetu. Aby deti nedrogovali, nezapadli medzi zlých kamarátov, či neboli vystavený šikane od spolužiakov, museli by sme ich zamknúť doma, zhasnúť a pozaťahovať žalúzie, a … ale to by nebola ochrana, ale izolácia. Podobe je to aj s internetom. Všetko zakázať, aj keď je to možno prvé čo nás napadne, určite nie je tou správnou cestou. To by bola príliš slepá ulička, v ktorej by sme skončili my ako rodičia. Najdôležitejšia je, ako sa vraví, prevencia. Ja pred ňu ešte niečo vsuniem. Vedieť, mať informáciu, že nejaké nebezpečenstvo tu vôbec je, že nám, našim deťom niečo hrozí. Ak totiž nebezpečenstvo nepozorujeme, je neviditeľné, máme pocit, že je všetko v poriadku a nebudeme robiť predsa žiadne opatrenia. Keď už o nejakom hroziacom nebezpečenstve vieme, skôr než začneme robiť nejaké tie opatrenia, asi sami pre seba si zhodnotíme, či to nebezpečenstvo hrozí aj nám, či je vážne, alebo nad tým všetkým len mávneme rukou. Ja verím, že mnohí si toto nebezpečenstvo uvedomujeme, alebo minimálne sme už o ňom aspoň počuli a tiež verím, že nad tým, aspoň niektorí z nás, len tak nekývneme rukou. Pre tých, ktorým sa predsa len zdá, že toto sa ich deťom nemôže stať, tých by som chcel poprosiť a ešte raz poprosiť. Aspoň si prečítajte o tomto probléme, aspoň sa zamyslite. Svoj majetok zamykáme, chránime, lebo sa o neho bojíme. Na podvodníkov a zlodejov si dávame pozor, lebo by nás mohli o niečo pripraviť. Aj o svoje zdravie mnohí dbáme. A čo naše deti? Sú predsa viac ako náš majetok, dokonca viac ako naše zdravie. Myslime na ne a nenechávajme ich na poslednom mieste v rade toho všetkého, čo chránite. Deti sú a budú to najcennejšie čo máme. Reálne nebezpečenstvo je tu, každou sekundou strávenou na internete na naše dieťa číha, skúša a nevzdáva sa. Hľadá slabé stránky v malej dušičke malého človiečika a útočí na najcitlivejšie miesta. Verte, že virtuálny svet je nebezpečnejší ako ten skutočný. Dokonca aj nás dospelých môžu podvodníci ľahko chytiť „do pasce“. Sme dospelí, máme už isté skúsenosti, niečo sme prežili, vieme čomu môžeme veriť, vieme čo je podozrivé, možno vieme v pravý čas pribrzdiť… možno. Ale zvládnu to aj naše deti? Aj oni vedia, čo je bezpečné a čo aspoň podozrivé? Možno sme im vysvetlili, že si nemajú brať cukrík od náhodne idúceho neznámeho uja, ktorý je veľmi milý, že nemajú ísť s nikým koho nepoznajú, že …. Toto sme im vysvetlili, pred týmto ich ako tak chránime. Pozor, ale s tým všetkým, tak podobným na jednej strane, ale ďaleko nebezpečnejším na druhej, sa stretnú aj vo virtuálnom svete internetu, ktorý je pre nich ďaleko, ďaleko nebezpečnejší. Toho dobrého uja si na ulici niekto možno všimne, aj vaše dieťa niekto možno na ulici bude vidieť nasadať do auta a možno si aj ŠPZ zapamätá, ale keď dieťa samé sedí v detskej izbe a surfuje vo vlnách internetu, tam si to nevšimne nikto, nezistíme kde vo virtuálnom svete bolo, s kým sa stretlo, ako trávilo čas v tomto tak anonymnom a nebezpečnom svete. Ak sa nášmu dieťaťu niekto vyhráža, šikanuje ho v škole, tak aj keď spolužiaci možno o tom nebudú chcieť veľmi rozprávať, určite si to niekto aspoň všimol alebo dieťa aspoň rozpozná, že toto je to, o čom pani učiteľka rozprávala a má si dať na to pozor a hneď to nahlásiť. Avšak ponorený do internetu tam je to iné, tam nikto nikoho nevidí, tam si nikto nič nevšimne a aspoň zo začiatku dieťa iste nerozpozná, že toto je vlastne to isté. A v tom je to nebezpečenstvo, v tom je práve jeho veľká sila, že dieťa ani nevie, že kráča po tenkom ľade, že nie je ešte schopné si samo uvedomiť, že to, čo je pekné, zaujímavé a ružové, že to je len obal, ktorý keď raz otvorí … Ale nechcem teraz strašiť a robiť z internetu strašiaka, lebo hneď zajtra deťom internet zakážete. A to by bola veľká chyba. Internet je skvelá vec, pomáha nám v mnohých oblastiach a uľahčuje život. Len som chcel naznačiť, že vie byť aj pekne nebezpečný. Páči sa mi prirovnanie jedného môjho kolegu z oblasti informatiky, ktorý zavedenie internetu prirovnal k zavedeniu elektriny. Možno vy rodičia si spomeniete ešte na rozprávanie vašich pradedov, ktorí iste spomínali aký to bol zázrak, keď do života prišla elektrina, keď sa začala využívať a ako pomohla a uľahčila život. Bola to mala revolúcia v živote človeka, keď dokázal ovládnuť túto silu a využiť ju vo svoj prospech. Podobne internet, priniesol nám do života obrovské možnosti, ktorých využitie ešte nevieme ani odhadnúť ako kedysi naši pradedovia pri elektrine. Tak ako elektrina bola obrovským prínosom, bola aj veľkým nebezpečenstvom. Podobne internet, ako skvelá diaľnica – cesta za poznaním a informáciami, tak na druhej strane veľké nebezpečenstvo. Tak ako kedysi dávno, keď sa muselo dennodenne vysvetľovať, že elektrina môže aj zabíjať a nielen deťom ale aj dospelým bolo treba ukázať, čo sa môže a čo je nebezpečné, tak si myslím, podobne je to dnes s internetom. Od zavedenia elektriny prešlo niekoľko desiatok rokov, naučili sme sa s elektrinou žiť a využívať ju a dnes už každý vie, aj malý školák, že prsty do zásuvky nesmie strkať. Už sa nad tým nezamýšľame, je to tak samozrejmé. Rodič to dieťaťu akosi automaticky vysvetlí, že toto je nebezpečné. A ja dúfam, že aj s internetom to bude raz rovnaké, že deti o pár rokov budú úplne normálne brať, že ak sa s niekým zoznámia na internete, že za tou osobou môže byť skrytý niekto úplne iný, že budú vedieť, že na internete môžu natrafiť ako na pedofila tak sa môžu stretnúť s vyhrážkami, že nebudú hoci komu neznámemu vešať na nos informáciu, kde bývajú, kde pracujú rodičia, kedy chodia domov, koľko veľa a akých drahých hračiek majú doma, … Budú sa snáď akosi automaticky správať na internete bezpečne. Dnes sme tu, žijeme v súčasnosti a my dospelí sme sa s internetom stretli až ako dospelí. Neučili sme sa o tom v škole, nepoznáme ho tak dobre, ako ho budú poznať alebo poznajú naše deti. Možno ho nevieme ani tak využívať ako to už dnes zvládnu naše deti a možno práve preto nevieme, čo všetko na internete môžu nájsť, s čím všetkým sa stretnúť, čo na nich naozaj číha. Napriek tomu, vieme, že svoje deti chceme a musíme ochrániť, chrániť ich aj pred tým, čo sme my dospelí možno ešte ani nevideli, čo mnohí vôbec nepoznáme. Nebezpečenstvám však ako dospelí už zo skúsenosti vieme lepšie predchádzať ako naše deti. Nie sme takí dôverčiví ako deti, takí zvedaví a nemusíme hneď všetko vyskúšať. Nás to naučil život. Naše deti to naučme mi, nech ich to život učiť nemusí, môže byť totiž v niektorých prípadoch už dosť neskoro. Aj keď môže byť internet nebezpečný, nezakazujme ho deťom. Práve naopak, nájdime si čas, spoločne s nimi si sadnime k počítaču a ukážme im, čo všetko pekné a dobré na internete nájdu, ako sa môžu zabaviť, naučiť, oddýchnuť. Ale popri tom všetkom im postupne, pomaly a nenásilne vštepujme informáciu, že okrem tohto všetkého dobrého je tam aj 13-ta komnata, ktorú je nebezpečné otvárať. My ju však spolu s deťmi otvorme, ukážme im ju, aby ju potajme neotvárali zo zvedavosti samé. Ukážme im tie hrozby i tú, pre nich iste lákavú cestu, ktorá môže byť nebezpečná. Ukážme im, ako sa brániť, ako sa nedať zlákať. Nezakážme im to ani tamto, ale naopak, ukážme im všetko čo sa dá. Veď ak sa bojíme, že sa dieťa raz utopí, nevysušíme všetky moria a rieky, ale zapíšeme ho do plaveckého krúžku. Ak sa bojíme, že vaše dieťa raz zrazí ktosi na ceste nezakážeme mu chodiť von, ale kúpime mu bicykel a naučíte ho pravidlá cestnej premávky. Podobne to urobme aj s internetom. Nezakážme ho, ale spolu s dieťaťom sa vrhnime do vĺn internetu a spolu a dlho surfujme. Viem aká je doba, viem, že času je na všetko čoraz menej, ale naše dieťa musí byť na prvom mieste, na neho si čas nájsť musíme aj keď unavený z práce budeme padať na nos, pretože ak nepôjdeme surfovať s dieťaťom, pôjde samé. Ak všetky kúty internetu nepreskúma doma s rodičom, určite ich preskúma niekde u kamaráta. Podobne ako pri plávaní aj bicyklovaní, aj v tomto prípade nechajme dieťa s internetom samé, až keď nás presvedčí, že už to zvládne a my budeme vedieť, že sa môžeme na jeho vedomosti a zručnosti spoľahnúť. Ak si nájdeme na svoje dieťa čas, veľa času, budeme oveľa pokojnejšie zaspávať, pretože dôveru, ktorú si vzájomne vybudujeme bude dostatočne silná.
